Prečo nefotím digitálne

Posted By hladacik on 27 júl, 2005 | 0 comments

Keď som sa dostal na stránky Hľadáčika a objavil som rubriku Fotoblog, skrsla vo mne myšlienka prezentovať tu niektoré svoje názory, alebo – povedzme – predstavy, či ideály o digitálnej fotografii. Priznám hneď na úvod, že nie som novinár, preto moje písanie bude pravdepodobne dosť kostrbaté a svoje myšlienky nebudem vedieť prezentovať dostatočne zreteľne. Dúfam napriek tomu, že môj skromný príspevok vykoná svoje poslanie – pošteklí niekoľko mozgových závitov a veci sa opäť málinko pohnú…

Ak som na úvod priznal, že nie som novinár, hneď vzápätí musím priznať aj to, čo som naznačil už v titulku, že nie som ani fotograf, ba ani len nefotím digitálne – takže stále a už niekoľko desaťročí len klasicky. K záujmu o digitálnu verziu tohto ušľachtilého ( ? ) koníčka ma doviedla snaha zmeniť niečo na svojom „štýle“ a možno kúštik nádeje, že sa konečne naučím vidieť a zachytiť onen „miznúci okamžik“.

Takže keď už mám za sebou toto „prvé kolo“, pokúsim sa o nastolenie trochu vážnejšej témy. Rád by som zakotvil v úvahách, ako si predstavujem, resp. aký by mal podľa mňa byť ideálny fotoaparát a keďže témou je „digitál“, tak samozrejme digitálny. Hovoriť o ideálnom fotoaparáte je však problematika príliš široká, preto ju zúžim na „srdce“ digitálu – obrazový snímač.

Vopred prosím o zhovievavosť a odpustenie, že ja – laik sa púšťam do takejto zložitej a z môjho pohľadu naozaj výsostne odbornej témy, v ktorej mi chýba potrebná fundovanosť a erudícia. Prečo teda? Priznávam, otázka je namieste. Preto chcem upresniť, že by som tu rád prezentoval iba svoje názory, pohľad na veci a najmä svoje predstavy. Teda vôbec nemám v úmysle podávať tu nejaké „návody“ na riešenie alebo čokoľvek iné.

Bolo by treba začať z kraja, teda rozborom toho, čo tu je. Veci sa majú tak, že súčasné digitálne senzory, čiže obrazové snímače sú zaťažené chybami, ktoré sa najmarkantnejšie prejavujú jednak obrazovým šumom, najmä pri vyšších hodnotách citlivosti a taktiež podstatne menším dynamickým rozsahom než vykazujú klasické filmy, čím sa rozumie schopnosť zobraziť svetlé a tmavé časti obrazu. Zdá sa, že obidva problémy súvisia s veľkosťou jednotlivých buniek, čiže pixelov snímača. Ak som správne pochopil články na www-stránkach, ide v podstate o to, že malý pixel má malú zbernú plochu, na ktorú dopadá svetlo a z toho dôvodu produkuje malý elektrický náboj. Na dosiahnutie potrebnej citlivosti sa tento elektrický signál musí patrične zosilniť, pričom samozrejme dôjde aj k zosilneniu základného napätia a pri nedostatočnom odstupe signálu od neho sa jeho časť dostáva do obrazového signálu a tak sa produkuje šum, viditeľný ako malé škvrnky. Okrem toho malý elektrický náboj samozrejme nemôže vykryť svetelný rozsah obrazu, preto nedostatočne prekreslí buď tmavé alebo svetlé časti (podľa nastavenej citlivosti). Riešením by mohlo byť zväčšenie pixelov, lenže… skrátka, také snímače sú príliš drahé a v konkurenčnom boji výrobcovia radšej siahli po menších snímačoch.

Stojí možno za úvahu prebrať si možnosti inej konštrukcie snímača. Čítal som na niektorej webovej stránke, že snímač je poskladaný v podstate s miniatúrnych expozimetrov. Ktovie, či by bolo oveľa zložitejšie poskladať ho z primeraných spektroskopov. Ako vieme, spektroskop je optické zariadenie, ktoré rozkladá svetlo na spektrum v podobe spektrálnych čiar (čo je v podstate dúha). Ak by šlo zaznamenať vlnovú dĺžku príslušnej spektrálnej čiary, netreba na jednotlivé pixely inštalovať farebné filtre, pretože farba svetla by bola týmto spôsobom zaznamenaná formou informácie o vlnovej dĺžke. RAW-formát by obsahoval túto informáciu a následné spracovanie v grafickom editore by z nej vyťažilo príslušnú farbu.

Ďalšou možnosťou by mohlo byť osadiť povrch snímača optickými vláknami, aké sa používajú v telekomunikáciách. Vlákna by doviedli svetlo k príslušným senzorom (či už CCD alebo CMOS). Prínos vidím v tom, že povrch snímača by nebol prerušovaný prekladaním neaktívnymi pixelmi. Snáď by bolo možné využiť túto technológiu aj na konštrukciu displeja na zadnej stene aparátu, ktorý by tvorila matnica namiesto doterajšieho LCD.

Ako som už uviedol, v žiadnom prípade nepovažujem toto za „návod“ ako urobiť lepší snímač, chcem iba dať určité podnety na úvahy, ktoré koniec-koncov (v lepšom prípade) môžu viesť k pozitívnym zmenám.

To, čo ma znepokojuje na celej veci, je absencia určitej logiky (aspoň pri pohľade zvonka sa to javí v takomto svetle). Zoberme do úvahy fakt, že v klasickej fotografii sa udomácnil kinofilmový štandard. Pre tento formát boli prispôsobené fotoaparáty i optika, čo rešpektovali de facto všetci výrobcovia fototechniky a rovnako tak aj filmového materiálu. Proste, kinofilm sa stal jednoznačným štandardom. Akosi som očakával, že toto bude rešpektovať aj digitálna technológia. Avšak, opak je pravdou. Hoci výrobcov zobrazovacích čipov nie je tuším ani zďaleka toľko, ako bolo donedávna výrobcov filmov, existuje celý rad veľkostí čipov, a to vôbec nehovorím o rozlíšení.

Tabuľku som stiahol zo stránky www.digineff.cz – viem, mal som vopred poprosiť pána Neffa o možnosť citovať z jeho informačného zdroja. Týmto sa mu ospravedlňujem, nechcem to zneužívať, iba uviesť ako ilustráciu.

Určitým pokusom o zavedenie štandardu je formát 4/3 – ak by sa prijal a dodržiaval všeobecne, myslím, že by to určite bol pokrok. Iným prípadom popretia logiky – podľa mňa – je prípad Foveon. V princípe ide o veľmi zaujímavé riešenie a podpora jeho vývoja by mohla byť prínosom (ak už nechcem povedať, že obrovským) pre celú digitálnu technológiu (a možno v tom prípade by tento môj článok bol bezpredmetný). Ak sa mu nedarí presadiť sa, bežný človek, ktorý vidí veci len navonok, sa musí domnievať, že za tým niečo väzí. Snáď – peniaze? Veď o peniaze ide až v prvom rade (ako v nedávnej minulosti tvrdil vtedy ešte federálny minister financií).

A propos – ceny. Ak stále ostávam „verný“ klasike, tak to má na svedomí najmä ten fakt, že digitály sú (zatiaľ) neskutočne drahé. Zoberme to pekne po poriadku: najnižšia trieda – kompakty s nízkym rozlíšením v cenách asi medzi 5 a 10 tisíc (u nás na Slovensku), možno výnimočne aj pod 5 tisíc; no klasické aparáty podobnej úrovne sú (a či boli) okolo 1 – 2 tisícky. Čiže rádovo 5-krát menej. Ja viem, že digitál je „niečo iné“ – ale skutočne? Veď navyše má snáď naozaj len snímač a optika je v podstate jednoduchšia, pretože pokrýva podstatne menšiu plochu ako kinofilm. Ďalšia trieda – aparáty s vyšším rozlíšením a tzv. štýlové kompakty; ich cena je asi tak od 10 tisíc hore, možno do 20 tisíc. To teda je – podľa mňa – fúra peňazí, zhruba na úrovni (pre niekoho) celomesačného platu. Čiže inými slovami – ak by som si chcel kúpiť takýto foťák, musel by som viac mesiacov a pravdepodobne aj celý rok (prípadne aj dlhšie) šetriť, pretože dnes je to tak, že z takého platu jedna rodina ako-tak vyjde. Jednoducho, nezvýši na nejaké „bokovky“. A ak už sa rozhodnem sporiť, tak chcem ušetrené peniaze investovať zmysluplne – teda kúpiť niečo, čo stojí za to. A toto sa mi nezdá byť vhodný prípad. Zaiste nebude každý so mnou súhlasiť, sú aj na Slovensku ľudia lepšie situovaní, pre ktorých by to nebol problém. Toto je však len a nič viac, ako môj pohľad na vec. Zase na druhej strane nechcem aby to vyznelo v tom zmysle, že si tu chcem „vylievať“ svoje bolesti. Ak som sa pustil do tejto témy, tak v presvedčení, že podobne je na tom dosť ľudí (možno však nemajú tieto „problémy“). No skrátka tak či tak mi to vychádza, že aparát v tejto triede by cenovo nemal presiahnuť asi tak 5 tisíc. Do ďalšej triedy by som zaradil ultrazoomy a špičkovú triedu kompaktov, tzv. EVF, čiže aparáty s elektronickým hľadáčikom. Tie sú v cenovej hladine 20 – 30 tisíc, možno už aj od 15 tisíc. Je to dosť špecifická trieda – človek by čakal obrazovú kvalitu „na úrovni“, proste neodlíšiteľnú od klasiky. Dá sa akceptovať azda pri základnej citlivosti snímača, ak sa ide do vyšších hodnôt, obrázky sú neúmerne zaťažené šumom. To už nie je iba môj pohľad na vec, je to objektívny fakt. A to som ešte nespomenul všeobecné problémy digitálov vyrovnať sa s väčším jasovým rozpätím. S týmito vecami sa ako-tak vedia vysporiadať len pravé zrkadlovky, do ktorých sa montujú snímače väčších rozmerov a zrejme aj softvérovo sú na vyššej úrovni ako „plebs“. Tu však treba rátať s investíciou nad 30 tisíc. Nuž preto fotím „klasicky“.